Přihlášení

Zapomenuté heslo

Komora záchranářů zdravotnických záchranných služeb České republiky

Slovenská komora záchranářů není v rámci připravované legislativy spokojena s řešením pohotovostní služby

16.05.2017

Slovenská komora záchranářů není v rámci připravované legislativy spokojena s řešením pohotovostní služby

 

 

MINISTERSTVO VYRIEŠILO NOVÚ POHOTOVOSŤ O NÁS BEZ NÁS

 

Najhorší scenár hrozí nárastom výjazdov o 30 % (viac ako 170 000 výjazdov)! Prečítajte si stanovisko komory, ktoré predložíme aj do medzirezortného pripomienkovania:

 

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 28.4.2017 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona na základe plnenia úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie problémov v aplikačnej praxi vytvorením pevnej siete poskytovateľov ambulantnej pohotovostnej služby a úpravou organizácie poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby.

Ministerstvo zdravotníctva v predloženom materiáli počíta s prevádzkou pevnej ambulantnej pohotovostnej služby v pracovných dňoch v čase od 16. do 23. hodiny a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7. do 23. hodiny, pričom v čase po 23. hodine najviac do 7. hodiny počíta s prevádzkovaním pevnej ambulantnej pohotovostnej služby len v prípade, ak má organizátor ambulantnej pohotovostnej služby uzatvorenú dohodu so samosprávnym krajom. Ďalšou možnosťou je poskytovanie doplnkovej ambulantnej pohotovostnej služby.

V predloženej novele zákona ministerstvo neozrejmuje, akým spôsobom bude po 23. hodine zabezpečená ambulantná pohotovostná služba, teda zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, v prípade, ak samosprávny kraj neuzavrie dohodu s organizátorom aj po 23. hodine. Možno vychádzať len z mediálnych vyhlásení ministra zdravotníctva: „Drucker dodal, že po 23. hodine bude naďalej fungovať ústavná pohotovostná služba v rámci nemocníc a takisto záchranná zdravotná služba“ (SITA, 21.4.2017). Novela zákona rovnako nikde neuvádza formu poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby ako výjazdovej služby a viaže ju na pevný bod s priestormi poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Z vyššie uvedeného vyjadrenia, ako aj zo samotného materiálu, ktorý nepredkladá informáciu o tom, kto zabezpečí ambulantnú starostlivosť pre pacientov po 23. hodine a kto zabezpečí výjazdovú ambulantnú pohotovostnú službu, možno usudzovať, že ministerstvo zdravotníctva predpokladá, že starostlivosť o týchto pacientov prevezme záchranná zdravotná služba. Rovnaké riešenie navrhovalo ministerstvo už v roku 2009, kedy v Informácii o riešení problematiky Lekárskej služby prvej pomoci, ktorú predložilo Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v marci 2009, konštatuje, že „v prípade potreby má záchranná zdravotná služba potenciál postarať sa o niektorých pacientov, ktorí by (po 24. hodine) navštívili LSPP“.

Ministerstvo zdravotníctva v Dôvodovej správe, Doložke vybraných vplyvov, Analýze sociálnych vplyvov, Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy ani v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie nepredkladá návrh, akým spôsobom bude nahradená výjazdová LSPP a zrušená LSPP po 23. hodine, resp. akým spôsobom budú pacienti navštevovať vzdialenejšiu ústavnú pohotovostnú službu oproti LSPP, ktorá bola pre nich geograficky dostupnejšia. Rovnako predložené analýzy nepopisujú dopady na záchrannú zdravotnú službu, vrátane ekonomických dopadov, čo považujeme za vážny nedostatok celého predloženého materiálu.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že záchranná zdravotná služba nemá potenciál sa postarať o pacientov, ktorí vyžadujú dostupnosť a poskytovanie všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bezprostredne neohrozuje život alebo zdravie osoby, alebo niektorú zo základných životných funkcií. Takáto činnosť zo samotnej povahy určenia záchrannej zdravotnej služby nevyplýva, keďže záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií. Využitie záchrannej zdravotnej služby na poskytovanie odkladnej (všeobecnej ambulantnej) zdravotnej starostlivosti považujeme za zneužívanie tejto zložky zdravotnej starostlivosti a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozpore so zákonom.

Nižšie si dovoľujeme uviesť možné dopady presunu pacientov z ambulantnej pohotovostnej služby na záchrannú zdravotnú službu, ktoré ministerstvo nepredkladá.

V roku 2015 ambulantnú časť LSPP pre dospelých navštívilo 447 759 pacientov a ambulantnú časť LSPP pre deti a dorast 277 554 pacientov. Výjazdová LSPP pre dospelých navštívila 96 414 pacientov a výjazdová LSPP pre deti a dorast navštívila 15 178 pacientov (Zdravotnícka ročenka SR 2015; NCZI).

Zrušením výjazdovej LSPP pre dospelých a pre deti a dorast dochádza k priamemu potenciálnemu nárastu zásahov záchrannej zdravotnej služby v prípade presmerovanie týchto pacientov na ZZS v počte viac ako 111 500 pacientov/zásahov.

Zrušením ambulantnej LSPP v čase od 23. hodiny do 7. hodiny dochádza k priamemu potenciálnemu nárastu zásahov záchrannej zdravotnej služby v prípade presmerovania pacientov v nočných hodinách na ZZS v počte viac ako 60 000 pacientov (odhady hovoria o 1-2 pacientoch na 1 stanicu LSPP a noc, resp. podľa vyššie uvedenej správy MZ SR z roku 2009 predstavoval odhad cca 59 000 pacientov po 24. hodine, ktorí budú presmerovaní na ZZS).

Sumárne zrušením výjazdovej LSPP a zrušením ambulantnej LSPP v čase od 23. hodiny do 7. hodiny dochádza k priamemu potenciálnemu nárastu zásahov záchrannej zdravotnej služby o viac ako 170 000 zásahov ročne, čo predstavuje medziročný nárast v porovnaní s rokom 2015 o viac ako 31 %!

Pri priemernom nájazde ambulancie ZZS pri primárnom zásahu 40 km na jeden zásah (pri počítačovom modelovaní 31 km na jeden zásah) predstavuje pri vyššie uvedenom počte medziročný nárast počtu najazdených kilometrov 6 800 000 km (5 270 000 km).

Ekonomické dopady zrušenia výjazdovej LSPP a ambulantnej LSPP od 23. hodiny do 7. hodiny potom predstavujú nárast výdavkov z verejného zdravotného poistenia vo forme úhrady za najazdené kilometre ambulanciami ZZS náklady vo výške 5 372 000 eur ročne. Doložka vplyvov k predloženému zákonu tieto dopady neobsahuje.

Možno čiastočne súhlasiť, že nárast počtu zásahov ZZS z titulu vykonávania, resp. suplovania činnosti LSPP v noci neovplyvní dojazdový čas ambulancií ZZS, keďže vyťaženie ambulancií ZZS v čase od 23. hodiny do 7. hodiny dosahuje minimá, avšak nie je možné odhadovať vyťaženie ambulancií pri suplovaní výjazdovej LSPP v čase od 16. hodiny do 23. hodiny a v dňoch pracovného pokoja.

Ak majú byť pacienti pôvodne určení pre ošetrenie na LSPP privezení záchrannou zdravotnou službou do zariadenia s ústavnou pohotovostnou službou (napr. urgentný príjem), možno predpokladať zahltenie týchto pracovísk privezenými pacientmi.

V priemere o viac ako 5% stúpne priemerné vyťaženie ambulancie ZZS a čo je najhoršie, klesne pomer pacientov s diagnózami kvintetu prvej hodiny z celkového počtu pacientov ošetrených ZZS. Záchranná zdravotná služba sa už teraz potýka s nízkym pomerom pacientov z kvintetu (na úrovni okolo 20 % zo všetkých ošetrených) a cieľom všetkých racionalizačných opatrení ministerstva zdravotníctva, ako aj ďalších kompetentných orgánov (napr. Operačné stredisko ZZS, zdravotné poisťovne), by malo byť znižovanie celkového počtu zásahov ZZS a zvyšovanie pomeru zásahov s diagnózami kvintetu, ktoré možno považovať za primárnu indikáciu pre nasadenie ambulancií ZZS.

Presunutie viac ako 170 000 zásahov k pacientom, ktorí by mali byť pôvodne ošetrení LSPP pri náhlej zmene zdravotného stavu týchto pacientov, ktorá bezprostredne neohrozuje ich život, je vážne nepochopenie zmyslu a poslania záchrannej zdravotnej služby ako celku, je dehonestáciou práce lekárov a záchranárov, ktorí poskytujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť v odbore urgentná medicína v teréne a predstavuje neefektívne vynaloženie finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia v objeme viac ako 6,8 milióna eur ročne.

Zdroj. Slovenská komorazdravotníckych záchranárov

 

Výjazdy lekárov sa zrušia

 

Pri vysokej teplote či seknutí v krížoch ešte dnes pacienti môžu využiť službu lekára, ktorý k nim príde v noci alebo po bežných ordinačných hodinách domov. Nemusia volať záchranku ani cestovať do nemocnice.

 

Takúto službu dnes ponúka 86 prevádzkovateľov pohotovostných ambulancií na celom Slovensku. Ošetrenie v pohodlí domova pri život neohrozujúcich stavoch však od novembra zanikne. Ministerstvo zdravotníctva mení celý systém pohotovostí a s takýmito výjazdmi už nepočíta. Chorí sa podľa rezortu budú môcť poradiť na tiesňových telefónnych linkách so špecialistami, toto však v praxi ešte nefunguje.

 

Novela by mala platiť od novembra

Zmeny obsahuje novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá je teraz v pripomienkovaní. Platiť by mala od novembra tohto roka. „Legislatívny návrh s výjazdovou pohotovosťou aktuálne nepočíta,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Pacient svoj zdravotný stav podľa nej bude môcť odkonzultovať telefonicky cez takzvanú lekársku podporu. Pôjde o lekárov špecialistov, ktorí budú sedieť na každom krajskom operačnom stredisku pre linky 112 a 155 a budú radiť ľuďom cez telefón. Rezort zatiaľ pripravuje pilotný projekt. „V prípade život ohrozujúcich stavov sú občanom k dispozícii vozidlá rýchlej zdravotnej a lekárskej pomoci (sanitky), ktoré ich prepravia do najbližšej nemocnice,“ pripomenula Eliášová.

 

Službu využívajú najmä rodičia s deťmi

Výjazdovú službu, ktorá je verejnosti menej známa, využívajú najmä rodičia s malými deťmi napríklad pri horúčkach alebo imobilní ľudia. „Jakubko mal podvečer horúčky a silné bolesti brucha, a tak sme sa rozhodli, že zavoláme lekára k nám domov. Do pol hodiny bol u nás, druhýkrát to trvalo asi trištvrte hodiny, ale stále je to lepšie, než by sme s ním museli cestovať na polikliniku alebo na urgent do nemocnice a tam čakať niekoľko hodín,“ povedal Jakub, otec dvojročného syna, z Bratislavy. Ak sa výjazdy zrušia, Bratislavčan hovorí, že ho to sklame. „Je to veľká pomoc, že s chorým dieťaťom nemusíte nikam chodiť a dlho čakať,“ podotkol.

„Lekár, ktorý má službu v ambulancii LSPP (lekárska služba prvej pomoci) zároveň robí aj výjazdy k chorým domov, aj obhliadky mŕtvych. Toto zanikne,“ reagovala praktická doktorka aj poskytovateľ LSPP v Spišskej Novej Vsi Valéria Cehulová. Vysvetlila, že do domácností chodia k stavom, akými sú zvýšené teploty, bolesti, koliky, ktoré si ešte nevyžadujú zásah záchranárov, a postihnutí sa nemajú ako dopraviť na pohotovosť, prípadne im to ich zdravotný stav nedovoľuje. Výjazdy zabezpečuje lekár, ktorý slúži na ambulantnej pohotovosti.

 

Pacienti si budú musieť volať záchranku

Praktický lekár zo stredného Slovenska, ktorý nechcel zverejniť svoje meno, si nevie predstaviť, ako to bude fungovať, ak sa zrušia návštevné ambulancie. „Predstavte si imobilného dôchodcu, ktorý má bolesti alebo horúčku, čo urobí? Alebo niekoho sekne v krížoch a nevládze sa pohnúť. Zostane im jediné, a to, že si zavolajú záchranku,“ poukázal odborník. Podľa neho stúpnu volania záchranárom, ktorým sa zároveň zvýšia počty výjazdov. „Myslím si, že sa týmto nahráva určitým skupinám, ktoré prevádzkujú sanitky, efektivita v tom určite nie je,“ skonštatoval s tým, že si nevie predstaviť, ako bude chodiť sanitka k chorému s horúčkou.

Samosprávne kraje, ktoré sú zodpovedné za rozpis pohotovostných služieb, si myslia, že výjazdy by mali zostať zachované. Hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobríková uviedla, že v kraji v minulom roku v rámci LSPP ošetrili približne každého štvrtého obyvateľa. „Celkovo išlo o 182 915 ľudí, z toho výjazdovou formou lekári ošetrili 15 832 osôb. Výjazdová forma má v praxi svoje opodstatnenie,“ podčiarkla Bobríková. Z trinástich poskytovateľov robí návštevnú ambulanciu v ich kraji sedem. Napríklad v bratislavskom regióne takúto službu poskytuje len jeden.

Celý článek ZDE

 

Sigmund

 

Komentáře k článku

Buďte první kdo přidá příspěvek k této aktualitě.

Copyright © 2017 Komora Záchranářů. Všechna práva vyhrazena.