Přihlášení

Zapomenuté heslo

Komora záchranářů zdravotnických záchranných služeb České republiky

V Slovenskom raji si uctili obete horských nešťastí. Odhalili pamätnú tabuľu lekárke a záchranárke Krajňákovej

17.10.2017

V Slovenskom raji si uctili obete horských nešťastí. Odhalili pamätnú tabuľu lekárke a záchranárke Krajňákovej

 

 

KLÁŠTORISKO. V srdci Slovenského raja, na Symbolickom cintoríne na Kláštorisku, si v sobotu po ôsmykrát uctili obete horských nešťastí v tomto národnom parku.

 

Čti také: Včera sa pod Tatrami rozlúčili so záchranármi, ktorí prišli o život pri páde vrtuľníka

 

 

Na tradičnej pietnej spomienke spojenej so svätou omšou sa tam za príjemného slnečného počasia zišlo približne 120 ľudí vrátane záchranárov.

Na cintoríne opäť pribudlo ďalšie meno, tentokrát z radov samotných záchranárov. Pamätnú tabuľu tam odhalili lekárke Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby 46-ročnej Patrícii Krajňákovej. V roku 2016 zahynula počas leteckej záchrannej akcie pri obci Strelníky v Banskobystrickom okrese

Milovala prácu

„Paťka bola naším kvietkom na záchrannej zdravotnej službe, bola to žena, ktorá svoju prácu nadovšetko milovala a stále sa v nej chcela zlepšovať. Mnoho vecí, informácií čerpala zo zahraničnej literatúry a snažila sa nás záchranárov poučiť, a tak sme sa pri nej všetci zlepšovali. Prinášala stále nové veci, bola našou učiteľkou, radkyňou a hlavne vynikajúcim človekom s veľkým srdcom,“ povedal predseda občianskeho združenia Záchrana František Majerský, ktorý s ňou pracoval na organizácii záchranárskej súťaže Rescue Lesnica.

Krajňáková bola jednou zo zakladateliek týchto pretekov posádok rýchlej zdravotnej pomoci s medzinárodnou účasťou. Ich 15. ročník sa konal začiatkom septembra v Monkovej doline v Belianskych Tatrách, venovaný bol aj spomienke na ňu. Pomenovanie po nej dostal pohár, ktorý získava víťazná posádka.

Propagovala defiblilátory

Krajňáková bola rovnako propagátorkou umiestňovania AED zariadení, teda defibrilátorov, na verejných priestranstvách. Jeden z nich tak popradskí záchranári umiestnili aj na jej pamiatku v januári tohto roka na námestí v Spišskej Novej Vsi. Ďalšie sa podarilo osadiť v Poprade a vo Svidníku, zatiaľ posledný odovzdali zástupcom mesta Kežmarok.

„Chcela sa týmto prístrojom venovať, videla v nich budúcnosť. Vedela, že v západných krajinách sú umiestnené takmer na každom jednom stĺpe, snažila sa to propagovať aj u nás. Chceme v tejto jej myšlienke pokračovať ďalej, aby sa na to nezabudlo,“ povedal Majerský.

Každý druhý rok jedna obeť

Symbolický cintorín na Kláštorisku bol podľa jeho správcu Vladimíra Muchu asi z posledných, ktoré postupne vznikali v národných parkoch či horských oblastiach.

Prvá spomienková svätá omša sa tam konala pred ôsmimi rokmi, až potom sa pri zrúcanine stredovekej kaplnky pre pocestných z roku 1492 začal budovať cintorín venovaný nielen obetiam Slovenského raja.

„Zhruba každý druhý rok pribudne jedna obeť. Smrteľné úrazy v našom národnom parku nie sú také markantné ako vo Vysokých Tatrách,“ informoval náčelník Horskej záchrannej služby v Slovenskom raji Ivan Krajčír.

„Na zozname je 73 obetí, ďalej tam máme asi 21 mien osobností Slovenského raja a okrem toho máme aj tabule, prostredníctvom ktorých si chcel niekto osobitne pripomenúť svojho blízkeho. Štvrtým typom sú tabule s menami na drevených sochách, ide o ľudí, ktorí napríklad nezahynuli v Slovenskom raji, ale mali k nemu blízky vťah a ich rodiny si priali ich tam umiestniť, takýchto tabúľ máme asi 14,“ vysvetlil Mucha.

Mucha: Zlatá žienka

Jedným z takýchto prípadov je podľa Muchu aj spomínaná záchranárka Krajňáková, matka troch detí. „Bola to priateľka, pamätám si ju z detstva, keď s turistickým oddielom mládeže prechádzala celý Slovenský raj krížom krážom. Bola veľkou turistkou. Okrem toho bola aj kolegyňou horských záchranárov. Ľudsky to bola zlatá žienka, ešte tri dni pred nešťastím prišla pod môj činžiak, zniesol som jej nazbieranú bylinu ľuľkovec zlomocný, nazývanú aj nadraguľa, ktorá je výborná na otvorené rany. Nebolo to určené pre ňu, ona už bola taká, že väčšinou riešila veci nie pre seba, ale pre druhých, a tak aj ukončila svoj život, pri záchrane iného,“ zaspomínal si správca Symbolického cintorína.

Štyri obete

Záchranársky vrtuľník Bell 429 sa zrútil večer 7. septembra minulého roka krátko po vzlietnutí, zahynuli vtedy traja členovia posádky, okrem Krajňákovej to bol aj pilot Ján Rušin (†50) a záchranár František Bartoš (†32), spolu s pacientom Jánom Majerom, ktorému leteli na pomoc.

Podľa záverečnej správy vyšetrovania leteckej nehody od Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru Ministerstva dopravy a výstavby SR pád záchranárskeho vrtuľníka spôsobilo nesprávne riadenie stroja, pilot po vzlete nenastúpal bezpečnú výšku a vrtuľník narazil do kmeňa vysokého stromu. Podľa správy mal pilot málo nalietaných hodín vrátane nočných letov na danom type vrtuľníka.

Spoločnosť AIR – TRANSPORT EUROPE si za svojim bývalým kolegom stojí, ako v minulosti informovala hovorkyňa Zuzana Hopjaková, pilot spĺňal všetky potrebné kvalifikácie na vykonanie predmetného záchranárskeho letu a tiež potrebný počet letových hodín v noci na vrtuľníku Bell 429. Podľa spoločnosti patril 50-ročný Rušin so svojimi celkovými letovými skúsenosťami medzi jej najskúsenejších pilotov.

Zdroj + foto + video: spis.korzar.sme.sk

 

Sigmund

 

 



 



 

Komentáře k článku
  • Jan Žoha Reagovat 26.10.2017
    Chudák pilot, záchranář a pacient...Ti mají velký kulový.

Copyright © 2020 Komora Záchranářů. Všechna práva vyhrazena.