Přihlášení

Zapomenuté heslo

Komora záchranářů zdravotnických záchranných služeb České republiky

Záchranári Táňa Buliková a Patrik Christian Cmorej boli v správnom čase na správnom mieste

26.11.2019

Záchranári Táňa Buliková a Patrik Christian Cmorej boli v správnom čase na správnom mieste

 

 

 

Mladému mužovi, ktorý si v nedeľu 13. októbra na pražskom Vyšehrade strelil do hrudníka, nebolo zrejme súdené zomrieť. O jeho život začali okamžite bojovať dvaja záchranári, ktorí boli náhodou len pár metrov od neho.

 

 

 

MUDr. Táňa Bulíková je primárkou RLP Life Star Emergency v Senci a prednáša urgentnú medicínu na Fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Je prezidentkou Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof SLS.

Je teda špecialistkou na urgentnú medicínu na európskej úrovni s dlhoročnou praxou. Pred niekoľkými dňami sa zúčastnila na Európskom kongrese urgentnej medicíny, ktorý sa konal v Prahe. Netušila, že večerná prechádzka s kolegom na Vyšehrade po jednom z kongresových dní im prinesie úplne novú záchranársku skúsenosť.

Že budú tí, ktorí budú bojovať o život človeka takmer bez prostriedkov a volať záchrannú službu. Keď sa o ich čine na sociálnych sieťach dozvedeli kolegovia zo záchranky, s trochou humoru to okomentovali: „Mali ste dojazdový čas nula.“

Zbytočné úmrtia

S lekárkou Táňou Bulíkovou sa stretávame na stanici RLP v Senci, kde pracuje. V rukách má knihu o prednemocničnej urgentnej starostlivosti. Celá kapitola v nej je venovaná suicídiám, teda samovraždám.

„Keď som sem pred desiatimi rokmi nastúpila, prekvapilo ma, ako často sa na záchranke stretávame s tragickými prípadmi pokusov o samovraždu a so zbytočnými úmrtiami, ktoré sa možno nemuseli stať. Ak by bola rodina a blízke okolie všímavejšie, ak by napríklad pomohli svojim príbuzným zvládnuť stres z adventu či zo skúškového obdobia. S pokusmi o samovraždu sa ako záchranári stretávame často, aj preto som o nich písala,“ konštatuje lekárka.

Udalosť, ktorá sa stala pred niekoľkými dňami v Prahe, v nej ešte stále rezonuje. Napriek tomu je veľmi rada, že spolu s kolegom, vedúcim Katedry urgentnej medicíny JEP v Ústí nad Labem Patrikom Christianom Cmorejom, boli v správnom čase na správnom mieste.

Mladý 19-ročný muž, ktorý si siahol na život doslova pár metrov od nich, dnes vďaka ich okamžitej pomoci žije.

Bol to výstrel

Mal to byť pekný nedeľný večer na Vyšehrade.

„S Patrikom sme kolegovia, spolupracujeme na viacerých projektoch. Po dlhom dni v kongresovej sále sme si povedali, že sa ešte pôjdeme prejsť a konečne sa porozprávame. Kongresové centrum je vzdialené len kúsok od tamojšieho vyšehradského lesoparku. Bolo už po ôsmej hodine večer, príjemne teplo, baziliky a rotundy boli nádherne vysvietené, z chodníka sme mali krásny výhľad na Prahu. Bola som nadšená, všetko som si fotila, v Prahe som bola naposledy pred 15 rokmi,“ rozpráva Táňa Bulíková.

Do idylickej atmosféry sa zrazu ozvala silná rana.

„Najprv sme si mysleli, že je to petarda. Mali sme pocit, že tam zrejme niekto niečo oslavuje. Potom však Patrik hovorí: Táňa, to nebola petarda, to bol výstrel. Zároveň sme uvideli, že v prítmí na lavičke naďaleko od nás sa zosunulo na zem telo. Okamžite sme sa tam rozbehli,“ hovorí lekárka.

S odstupom času nehodnotí tento nápad ako úplne najlepší z hľadiska ich bezpečnosti pri poskytovaní prvej pomoci.

„Na lavičke ešte bola zbraň, netušili sme, či tam nie je iný strelec, či nie je ozbrojený. V prípade streľby je prvoradá bezpečnosť. Keď spätne premýšľam nad naším konaním, mali sme podľa správnosti počkať na políciu. Nikoho sme však v blízkosti nevideli a výstrel bol len jeden. Chceli sme tomu človeku čo najrýchlejšie pomôcť.“

Neuveriteľné náhody

Mladému mužovi, ktorý, ako sa neskôr dozvedeli, si strelil do hrudníka malým revolverom, šlo o život.

„Bola to otázka minút. Poranil si srdce, strela prešla cez pľúca, žalúdok, slezinu. Mal vnútorné krvácanie a bez pomoci by bol rýchlo zomrel. Keď sme k nemu pribehli, bol ešte pri vedomí. Bol depresívny a nešťastný, že mu pokus 
o samovraždu nevyšiel, stále zúfalo opakoval, že sa mu to nepodarilo,“ hovorí lekárka o dramatických chvíľach.

Muž upadal do šoku a mal silné bolesti.

„Už to vyzeralo, že mu budeme poskytovať pomoc holými rukami, ale po našom príchode sa tam objavila mladá dvojica. Neskôr, keď sme spoločne čakali na výsluch na polícii, sme sa aj zoznámili, volajú sa Honza a Radka. Robili si neďaleko odtiaľ piknik a predstavte si, mali pri sebe kompletnú lekárničku,“ hovorí o neuveriteľnej súhre náhod, ktorá mladého muža zachránila.

„Mohli sme si teda natiahnuť rukavice, sterilne prekryť strelnú ranu, mužovi sme ustavične monitorovali pulz a dýchanie. Zabalili sme ho do izotermickej fólie a rozstrihli sme mu rukáv bundy, aby záchranári hneď po príchode mohli zabezpečiť vstup do žily,“ vymenúva.

Usilovali sme sa s mladíkom udržiavať kontakt a komunikovať s ním. Patrik predtým okamžite volal na tiesňovú linku 155.“

Pomohlo číslo stĺpa

Pražská záchranka prišla podľa Táne Bulíkovej rýchlo.

„Ubehlo nám to aj preto, lebo sme okolo zraneného stále niečo robili. Neskôr mi záchranári hovorili, že v Prahe existuje mobilná aplikácia Záchranka, ktorá dokáže človeka volajúceho o pomoc lokalizovať. Keď som šla na kongres, nainštalovala som si všetky možné aplikácie: ako sa vyhnúť MHD, ako sa dostať z hotela do kongresového centra aj krokomer. Dať si do mobilu aplikáciu záchranky mi však nenapadlo,“ konštatuje s úsmevom.

Lekárka tvrdí, že bez aplikácie mohla byť orientácia pre záchranárov dosť náročná.

„Lesopark na Vyšehrade je naozaj veľký. Museli by sme im náročne opisovať, v ktorom sektore približne sme, hľadali by miesto, konkrétnu lavičku... Na to nebol čas. Veľmi dobrou pomôckou sú čísla pouličných lámp. Každý stĺp verejného osvetlenia má svoje číslo, ktoré stačí záchranárom nadiktovať, systém im k nemu priradí GPS súradnice. Vo svete je to bežné, u nás to funguje zatiaľ len v Bratislave. Nadiktovali sme im teda číslo najbližšieho stĺpa a našli nás jednoducho,“ hovorí MUDr. Táňa Bulíková.

V meste aj na diaľnici

Mladého muža sanitka odviezla do traumatologického centra, kde ho okamžite operovali. Obaja záchranári sa neskôr informovali, ako to s ním vyzerá.

„Potešilo nás, že operáciu prežil. Dozvedeli sme sa, že je pri vedomí a stabilizovaný. Nasledovať bude zrejme psychiatrická liečba. Nevedno, či sa ten mladý muž chcel pokúsiť vziať si život na tom konkrétnom mieste, pretože ho k nemu niečo viazalo, alebo to bola náhoda. V každom prípade mal šťastie. A my dúfame, že svoju druhú šancu na život využije,“ hovorí MUDr. Táňa Bulíková.

Ona a Patrik Christian Cmorej neboli jediní záchranári, ktorí teoretické poznatky z Európskeho kongresu urgentnej medicíny museli veľmi rýchlo premeniť na prax.

Jiří Vašica, Martin Mikloš a Jiří Stuška z regiónu Uherské Hradište boli ďalší účastníci tejto záchranárskej akcie. Pri návrate domov sa tesne pred nimi stala na diaľnici D1 vážna a tragická dopravná nehoda cisterny a štyroch osobných áut. Jeden vodič zhorel, desiatich ošetrili záchranári.

Podľa nich mohli byť následky nehody oveľa horšie, ak by zranení ľudia nedostali včas prvú pomoc. Mali šťastie, že pri nehode boli ako prví práve dvaja vojaci, zdravotná sestra a traja záchranári, ktorí okamžite vyťahovali zranených ľudí z áut a pomáhali im až do príchodu záchrannej služby.

Profesionáli v červených záchranárskych uniformách, ktorí prichádzajú s blikaním svetiel a húkaním sirén, tentoraz sanitky predbehli. Mali dojazdový čas nula. A hoci boli práve mimo služby, zachránili ľudské životy. 

Zdroj: zivot.pluska.sk

 

Sigmund

 

 

Komentáře k článku
  • Karel Jandera Reagovat 10.12.2019
    Ať to čtu tam nebo zpátky, záchrana života toho sebevraha spočívala v natažení " sterilních" rukavic , "sterilním přikrytím " vstřelu a následném povídání si s "depresívním" sebevrahem...….. Navrhuju slovenské kolegy na nejvyšší státní vyznamenání (za ukázkovou sebeprezentaci).

Copyright © 2019 Komora Záchranářů. Všechna práva vyhrazena.